Príbeh Tóna

Mnohí má už poznajú ako chodca Tona, ako abstinenta, ktorý sa za to nehanbí, ako človeka, ktorý si prežil svoje, ale teraz chce byť príkladom pre mnohých. V tomto článku sa tiež predstavujem ako distributér časopisu Cesta.

Abstinujem od alkoholu už 5 rokov, tiež som aktívny člen klubu Kahan a chodievam na prednášky po školách, kde rozprávam o sebe, pre študentov chcem byť postrachom a zároveň príkladom.

Pred piatimi rokmi som vďaka charite a najmä vďaka Bohu a udalostiam, ktoré mi poslal zmenil svoj život. Uvedomil som si, že kvôli alkoholu prichádzam o všetko. Teraz vďaka viere ktorá mi dáva silu, a tiež usilovnosti, obete a trpezlivosti môžem povedať, že som začal žiť. V máji minulého roka som sa úradne oženil s Betkou, tiež bývalou klientkou charity v Prešove (rád by som sa v najbližšej dobe aj v pred Bohom v kostole). Po dlhej snahe a čakaní som dostal od mesta byt, ktorý si postupne zariaďujem, vďaka dobrým ľuďom a humanitárnemu skladu solidarity prešovskej charity máme obývateľný byt so základným nábytkom a zariadeniami. Mám aj sny, ale život ma naučil ísť krok po kroku.

Dlhodobo si hľadám aj prácu, zárobok s distribúcie Cesty a občasne brigády určite neuživia moju zatiaľ dvojčlennú rodinku. Rád by som ak Pán Boh požehná mal v budúcnosti s Betkou dieťa. Bolo by to pre nás veľké šťastie, dokázali by sme, že napriek tomu že sme vyrastali skoro bez rodičov, my vychováme naše dieťatko s láskou.

Momentálne môžem povedať, že som spokojný, snažím sa svojou aktivitou v meste (v mestskom zhromaždení), prevenciou na školách aj v súkromnom živote) ľudí inšpirovať, ukázať im (nie nútiť ich), že zmena je možná ak má človek vieru a snahu.

S pozdravom Tono

Uverejnené v časopise Cesta 2/2011