Príbeh Vlada

Distributér č. 23

            Môj vstup na tento svet nebol najšťastnejší a ovplyvnilo to celý môj život. Mamka mi zomrela pri pôrode a otec sa ku mne nepriznal. Ešte som sa ani nerozhliadol a už som nikoho nemal. Ocitol som sa v dojčenskom ústave a postupne som vyrastal v detských domovoch v Košiciach, Svidníku a v Snine. V Snine som absolvoval a ukončil štúdium odboru zdravotný asistent. Práca v zdravotníckych zariadeniach ma veľmi baví a napĺňa. Vykonával som mnoho absolventských praxí v nemocniciach, sociálnych zariadeniach, krízových a školských centrách. No, bohužiaľ, nikdy sa mi nepodarilo zamestnať sa na stálo. Už roky píšem žiadosti, čakám, hľadám. Stále si hovorím, že ak Boh chcel, aby som sa narodil a dal mi ruky, musím niečo robiť a byť užitočný. Avšak ako pre Róma je to pre mňa ťažké, lebo iní Rómovia nám robia hanbu.

            Od roku 2010 som prišiel do prešovskej charity do nocľahárne Effeta. V noci mám kde hlavu skloniť a cez deň bojujem so svojím zdravotným stavom a s hľadaním práce. Snažím sa zapájať aj do rôznych sociálnych projektov. Už druhý mesiac distribuujem časopis Cesta, som veľmi rád, že si môžem takto aspoň trošku finančne pomôcť, kým si nenájdem prácu. Raz by som chcel naozaj žiť plnohodnotne v nejakom podnájme a mať prácu s ľuďmi.

            Odkazujem všetkým mladým, aby si vážili, že majú rodičov, že máju istotu a pomoc. Ja nemám nikoho a musím sa životom pretĺkať sám. Musím však povedať, že mi mnohí ľudia aj pomohli a momentálne je to charita a jej terapeuti, za čo som veľmi vďačný. Ďakujem aj Pánu Bohu za to, že mi dal život.

Vladimír